Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 13. apríla 2009

Predsa však verím, že uzriem dobrotivosť Hospodinovu v krajine živých. Keď človek disponuje veľkou mocou, obyčajne ju dáva najavo okázalým spôsobom. Vzkriesenie Pána Ježiša je najväčším prejavom Božej moci. Paradoxne – sotva si to niekto všimol. Iba zopár ustráchaných žien a neistých učeníkov, ktorí mali problém vôbec veriť tomu, čo videli a počuli. Keby Boh chcel, iste by mohol vzkriesenie zariadiť tak, aby boli všetci ohromení tak ako strážcovia pri hrobe (Mt 28,4). Namiesto toho sa celkom „obyčajne“ prihovára Márii Magdaléne (J 20,16), alebo učeníkom na ceste do Emaus. Viera na základe zázrakov stavia človeka pred jednoznačnú vec. Nedáva možnosť voľby. Proste je to tak. Pán Ježiš však nechce vieru z donútenia. Zvesť o vzkriesenom ide obyčajne“ – od srdca k srdcu a dáva možnosť slobodného rozhodnutia. Trpezlivo načúva učeníkom, vykladá im Božie Slovo a dáva možnosť voľby – pozvete ma ďalej, alebo necháte odísť... V učeníkoch však už horelo srdce. Takú moc má slovo živého Boha. Pozývajú Ho ďalej. Pri lámaní chleba – v blízkom osobnom stretnutí s Ježišom sa im konečne otvorili oči. Poznali, že On je živý Pán. Túto skúsenosť si nemohli nechať sami pre seba – s nadšením ju zvestovali ďalej. Osobné stretnutie so vzkrieseným Kristom mení nerozumné a lenivé srdce na horiace, otvára oči, aby sme Ho poznali a dáva nadšenie pre zvesť evanjelia.