Slovak Czech English German Polish

Piatok, 24. apríla 2009

Beda tým, ktorí sú múdri vo vlastných očiach, a sami pred sebou sú rozumní. Ako mnoho iných kresťanov, aj ja som si dlho myslel, že telesné zmýšľanie je o fajčení, pití alkoholických nápojov, tanci a tanečnej hudbe, a duchovné o čítaní Biblie, modlení, zachovávaní sviatkov a slávností. Podľa toho zbožným je ten, kto nepije, nefajčí a nebehá za dievčatami, ale naopak, pravidelne sedáva v chráme a spieva iba nábožné piesne. Apoštol ma na tomto mieste uviedol do zmätku. Podľa neho aj veľmi „zbožní“ môžu zmýšľať „telesne“. Všetko záleží od „uhla pohľadu“. Odkiaľ a kam pozerám. Kto je pre mňa autoritou. Viera nie je o jedení a pití, či o „hrozne zbožných“ aktivitách, ale o mojom vzťahu k Hlave, ku Kristovi. Telesným zmýšľaním je všetko, čo ide „mimo“ Krista, čo je mimo vzťahu k Nemu. Všetky náboženské obrady a všetky veľmi zbožné veci môžu byť telesným zmýšľaním, ak v ich stredobode je človek. Už či farár alebo ktokoľvek iný. Ak sme si zo živej viery urobili „len“ kultúrne programy či kultúrne pamiatky. Jedine tam, kde Ježiš Kristus je autoritou vo všetkom počínaní, kde je skutočnou Hlavou, jedine tam je pravé duchovné zmýšľanie. Pričom na pohľad môže vyzerať svetsky a civilne (Bonhoefer).