Slovak Czech English German Polish

Sobota, 25. apríla 2009

Takto vraví Hospodin: Ako nachodia mušt v strapci a hovoria: Neznič ho, lebo je v ňom požehnanie – tak urobím kvôli Svojim služobníkom, aby som celok nezničil. Kresťania sú ľudia, ktorí „odumreli“ určitému, nesprávnemu spôsobu života a zmýšľania, alebo ináč povedané – v moci Božej sa ho odriekli, vzdali, už nič pre nich neznamená. Odumreli takému spôsobu života, ktorý je motivovaný sebectvom. A zároveň s Kristom povstali k novote života. K spôsobu života, ktorý je inšpirovaný láskou, Kristovou láskou. —— Platí to aj v živote cirkevného zboru, v bohoslužobnom živote. Nový spôsob už nie je založený na „predpisoch“ či príkazoch, je omnoho slobodnejší, jednoduchší, voľnejší. Vlastne platí už len jediný „predpis“, či skôr skutočnosť. Totiž sám Ježiš Kristus, ktorý sa stal Pánom osobného života každého veriaceho i cirkevného zboru. Jedine vzťah k Nemu je dôležitý, jedine láska k Nemu je dôležitá. Ostatné veci – aj bohoslužobného života – nie sú a nemusia byť rovnaké, nové stvorenie je slobodné aj v tomto. Konám tak, ako to vyhovuje mne, ale nekritizujem toho, kto koná trochu odlišne. „Predpisovanie“ správania skončilo, to patrí k „živlom sveta“, k starým poriadkom. Zdá sa to odvážne, možno aj nebezpečné, ale Kristus nás oslobodil k slobode lásky a služby. Tak nás to naučil a tak nám to odkázal aj náš reformátor Martin Luther.