Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 27. apríla 2009

Kiež sú pevné moje cesty pri zachovávaní Tvojich ustanovení! Toto je zvláštna rada apoštola Pavla kresťanom v Kolosách, ale aj nám. Ešte podivnejšie je to, čím tu radu podmieňuje: „Ak ste teda boli vzkriesení...“ Veď vzkriesenie nastane až pri konci sveta! Vzkriesené môže byť len to, čo zomrelo! Práve tu leží kľúč k pochopeniu slov ap. Pavla. On predpokladá, že čitatelia jeho listu už zomreli svojmu „ja“. Keď uverili v Krista, spoznali so zdesením vlastnú hriešnosť, ale súčasne s veľkou radosťou prijali ubezpečenie, že Pán Ježiš ich hriechy vyniesol na drevo kríža a daruje im možnosť nového života. Všetci, ktorí sme to takto prežili, stojíme síce obidvoma nohami na zemi, plníme si svoje povinnosti a snažíme sa tu na zemi žiť podľa Božej vôle, ale hľadíme na všetko z Božej perspektívy. Všetko, za čím sme sa kedysi hnali, prehodnocujeme a nie raz s apoštolom Pavlom považujeme za smeti. Naše šťastie, pokoj a zmysel života nachádzame už nie na zemi, ale tam „hore“.