Slovak Czech English German Polish

Sobota, 02. mája 2009

Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu... lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody. Máme pred sebou posledné riadky listu apoštola Pavla kresťanom v Kolosách. Sú písané z väzenia, ale neobsahujú nijakú ponosu, žiadne „prečo to Pán Boh práve na mňa, verného sluhu, dopustil“. Naopak, zo záveru listu sála láska a radosť. Apoštol Pavel si vedel získať veľa spolupracovníkov, priateľov, o ktorých sa viackrát vyslovuje ako o verných, milovaných, ktorí sú mu útechou. Musel mať veľa lásky v srdci, inak by nebol schopný napísať tak nádhernú hymnu lásky (1K 13). Aj iní kresťania sa vždy vyznačovali láskou, preto mohol napísať aj slová: „Láska Božia je nám rozliata v srdciach skrze Ducha Svätého!“ (R 5,5). Nie div, že o prvých kresťanoch hovorievali pohania s obdivom: "Hľa, ako sa milujú!“ Keď sa pozrieme do našich zborových spoločenstiev, je nám veľmi ľúto, že tu síce je zdvorilosť a ústretovosť, ale málo prežívame bratsko-sesterské vzťahy. Pán Boh určite chce vliať Svoju lásku aj do našich sŕdc. Otvorme svoje srdcia a očakávajme aj v dnešný deň, aby sme mali z čoho rozdávať.