Slovak Czech English German Polish

Streda, 06. mája 2009

Nepadol ani jeden zo všetkých Jeho vzácnych sľubov, ktoré dal skrze Svojho služobníka Mojžiša. Spomeňme si, čo zvykneme robiť, keď nás v živote postretne nejaká pohroma. Väčšinou sa snažíme zmobilizovať a napnúť všetky zvyšky svojich síl, prípadne sa pokúšame osloviť svojich priateľov a známych, aby sme sa aj s ich pomocou z toho čo najskôr vyhrabali. Inokedy sme zúfalí a nahnevaní a od zlosti si aj poplačeme. A možno máme každý svoje vlastné osvedčené triky, ako sa z ťažkých situácií dostať. Prorok Joel nám však v prvom rade pripomína, že takéto pohromy v živote jednotlivca alebo národa môžu byť aj dôsledkom Božieho trestu, Božieho súdu nad nami. Zároveň však akoby jedným dychom dodáva, že Pán Boh je „milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, a že mu je ľúto spôsobiť pohromu“. To znamená, že aj Jeho súd nie je nezvratný. A to, čo môže zmeniť Božie rozhodnutie, je naše pokánie – naše obrátenie sa k Bohu celým srdcom. Teda nielen niečo povrchné, zinscenované, ale v úprimnej ľútosti a bolesti nad svojimi hriechmi roztrhnuté – odhalené srdcia pred Bohom. Posledné roky ukazujú, že sme ďaleko od takéhoto pokánia a dôverného obrátenia sa naspäť k Bohu. Čo všetko musí postretnúť našu generáciu a toto pokolenie, aby sme sa vrátili k Bohu a boli ochotní rešpektovať Jeho nároky v našich životoch? A čím všetkým ešte musíme prejsť v našej cirkvi, aby sme s plačom, počnúc od nás duchovných až po naše dietky, opäť v dôvere zverili svoje pošpinené a pokorené srdcia Bohu?