Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 07. mája 2009

Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, ten zachová svoj život. Božou odpoveďou na pokánie národa a cirkvi je Jeho obnovená priazeň a požehnanie. Túto nemennú skutočnosť si mal Izrael raz a navždy zapamätať, ale pravý opak bol pravdou. Opúšťali Hospodina a nedržali sa Jeho cesty, ale o Jeho požehnanie sa stále uchádzali. Rovnako je to aj dnes s cirkvou i kresťanmi. Bojujeme o Božiu priazeň a požehnanie v osobnom živote, ale aj v našej náboženskej službe tomuto svetu. A pritom sme Pána Boha s Jeho princípmi strčili do najspodnejšieho šuplíka. Ignorujúco sa staviame k Ježišovmu upozorneniu, že „nikto nemôže slúžiť dvom pánom“ (Mt 6,24), a sebavedomo prepočúvame Boží absolútny nárok, keď nám hovorí o ceste požehnania i kliatby (5M 11,26-28). O ceste požehnania, keď budeme poslúchať Hospodinove prikázania a o ceste kliatby, keď pôjdeme za inými bohmi. Kedy konečne už naša generácia a naša cirkev pochopíme, že na cestách bez Boha a bez zachovávania Jeho princípov lásky a spravodlivosti nás nemôže sprevádzať Božie požehnanie?! Pán Boh nás nemôže požehnávať na ceste hriechu. Ale aj cesta hriechu môže skončiť v úprimnom pokání, a potom opäť bude Hospodin prebývať uprostred Svojho ľudu, Svojej cirkvi.