Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 10. mája 2009

Mojžiš povedal: Ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane, nech kráča môj Pán uprostred nás. Dnešná nedeľa nás volá k oslave Boha piesňami – našimi ústami. Čo ak práve na to nemáme príčinu alebo náladu? Pán Ježiš chválil Otca uprostred Svojich učeníkov a pravdepodobne uprostred veľkého zástupu. Ak si pozrieme predchádzajúci text, zistíme, že Ježiš na to nemal vonkajšie dôvody – bol to čas najväčšieho smútku, sklamania nad mestami, ktoré Ho odmietli. Predsa to bol pre Ježiša najlepší čas na oslávenie Otca! Ježiš súhlasil s Otcom (áno, Otče), že múdri a rozumní tohto sveta sa nemôžu dopracovať k spáse svojimi schopnosťami. Záchrana je nám zjavená, daná. Prijať dar vedia najlepšie tí najmenší. Nerobia „drahoty“, nechcú sa odplácať, lebo ani nemajú čím. Preto aj srdečne ďakujú Svojmu darcovi. To je naša pozícia pred Bohom. Z tohto hľadiska Mu môžeme vždy ďakovať a spievať na chválu. On nás volá, pozýva. Jeho neodradili neúspechy nekajúcich miest. Napriek všetkej nenávisti a odmietaniam pozýva každého. Túži, aby sme boli ako deti, ktoré môžu k Nemu prísť kedykoľvek chcú. Najmä, keď to potrebujeme, keď nevieme ako ďalej, lebo u Neho nájdeme pravý pokoj. Odpočinok do hĺbky našej duše. To nenájdeme u nikoho iného, ten pokoj nezávisí od vonkajších podmienok. Prežívali ho všetci Kristovi nasledovníci dokonca aj vo väzeniach, bojoch a zápasoch. Aj vtedy Bohu ďakovali a spievali.