Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 11. mája 2009

S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním! Lukáš okrem svojho evanjelia napísal pre Teofila (pre nás) aj inú knihu. Jej výstižnejší názov by mal byť Skutky Ducha Svätého (skrze apoštolov). Veď pod Jeho vedením apoštoli konali, hovorili... Nikdy by nič, čo v celej knihe čítame, nedokázali sami zo seba. Preto ich jedinou úlohou – dokiaľ nepríde Duch Svätý – bolo čakať, čakať v Jeruzaleme na zasľúbenie Otcovo. I keď dostali príkaz: budete mi svedkami..., i keď počuli vyslanie: choďte do celého sveta..., sami by nič nedokázali. Vždy je našou tragédiou, keď vo svojej prehnanej iniciatíve začneme konať my. Možno dosiahneme určité výsledky, ale vždy je to veľmi vzdialené od toho, čo čítame v celej knihe Skutkov apoštolov. História nám svedčí, že paradoxne najťažšie pre nás je očakávať na Pána. Možno pri veľkých a dôležitých rozhodnutiach to robíme, no po čase sa všetko stane normálnym, prirodzeným a už toľko nezápasíme o Božie vedenie. Apoštoli to zvládli – strávili ten čas čakania na modlitbách, a to ich viedlo a zachovalo v jednomyseľnosti. Slovo zotrvávať je v pôvodnej gréčtine iba 10-krát v celej NZ, z toho 6-krát je v spojitosti s modlitbou v spoločenstve. V čom my zotrvávame, a tak očakávame na Pánovo vedenie? Žiaľ, často je to v diskusiách, polemikách, dokazovaniach svojej pravdy...