Slovak Czech English German Polish

Utorok, 12. mája 2009

Miluj cudzinca ako seba samého. Apoštolov k rozhodnutiu doplniť prázdne miesto po Judášovi priviedla znalosť Písma. Žalmy vedeli citovať spamäti. Čím viac z Písma vieme naspamäť, tým častejšie a konkrétnejšie nám môže Duch Svätý Božie slovo pripomenúť v situácii, v ktorej to budeme potrebovať. Vtedy bolo treba vybrať nového apoštola, ktorý by spĺňal určité podmienky (v. 21-22). Začiatok voľby sa sčasti podobá našim voľbám na post biskupa. Avšak to, čo sa dialo ďalej, by sme označili za nedemokratický spôsob. Žiadne volebné lístky, sčítacia komisia, termín nadobudnutia platnosti volieb či zložité zákony o volebnom poriadku, ktoré máme v cirkvi. Žiadne lobovanie a naháňanie voličov. Platným bol iba jediný hlas – Boží. Pane, Ty nám ukáž... Aj my sa takto zvykneme modliť, no potom sa riadime vlastným rozumom. Špekulujeme, ktorý človek by lepšie zastával určitý post, ktorá voľba sa nám zdá byť lepšia. Jedenásti (či dokonca stodvadsiati) sa vzdali práva rozhodovať. Prijali výsledok losovania ako Božie rozhodnutie. Neskôr, keď ap. Pavol opúšťal cirkevné zbory, nedal hlasovať o tom, kto ich bude viesť, kto bude patriť medzi starších. On ich ustanovil (určite po dlhom modlitebnom zápase), žiadne voľby (nám dobre známe) sa nekonali. Písmo svedčí proti nám, že v tejto oblasti kráčame úplne mimo. Keď Pán Ježiš hovoril o predstavených medzi Jeho nasledovníkmi, jasne povedal: Nie tak má byť medzi vami (Mt 20,26). Cirkev sa nemá riadiť modelom platným v spoločnosti. My iba vyznávame: Kriste, si našim Pánom. Práva rozhodovať sa však nechceme vzdať. Hľadáme Jeho vôľu alebo vôľu väčšiny? Čo ak väčšina odhlasuje napr. možnosť sobášenia homosexuálnych párov, ako sa to deje v našich sesterských evanjelických cirkvách? Kde je Boží hlas? Kto skúma Jeho vôľu? Kam až sme sa to dostali našou múdrosťou a demokraciou?