Slovak Czech English German Polish

Streda, 13. mája 2009

Nech môj jazyk ospevuje Tvoju reč, lebo všetky Tvoje príkazy sú spravodlivé. Správa o zoslaní Ducha Svätého je veľmi stručná. Ducha nebolo možné vidieť, uchopiť, preto máme opísané iba prejavy. I tie sú stručne vymenované. Najväčším prejavom Ducha Svätého bolo a zostáva dodnes smelé zvestovanie evanjelia – veľkých vecí Božích. To nebolo z apoštolov – Duch im dával hovoriť (v. 4). Oni poslušne čakali podľa Kristovho príkazu. Iba tak sa mohli stať nástrojmi, ktoré si Duch Svätý mohol použiť. —— Nezmiatol a neznechutil ich ani údiv, ani posmech prizerajúcich sa divákov. Vždy boli a budú takí, ktorí sa pôsobeniu Ducha Svätého budú posmievať, ktorí budú vidieť iba nevzdelaných, prostých „Galilejcov“. Aj my dokážeme pohŕdať „obyčajným“ bratom v Kristu a od teológa či teologického profesora očakávame Božiu múdrosť. Ako však neskôr čítame o diakonovi Štefanovi, jeho protivníci nevládali odporovať múdrosti a Duchu, ktorým hovoril (Sk 6,10). Ani Pavlove kázanie nebolo založené na presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci (1Kor 2,4). Boh si však paradoxne veľmi často používa tých najposlednejších. Tých, čo sú Jemu poslušní a očakávajú na Neho. Tých vedie Svojím Svätým Duchom. Budem dnes patriť medzi nich?