Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 11. júna 2009

Bože, Ty poznáš moju poblúdilosť, a moje viny nie sú skryté pred Tebou. Mladý muž z Etiópie si čítal stať z Písma a učeník Filip ho oslovil: „Či aj rozumieš, prečo Pán Ježiš umrel? Či vieš, že cesta k Bohu začína oľutovaním svojich hriechov?“ Etiópčan odchádzal domov rozradostený odnášajúc si vo svojom srdci Krista. Už nikdy nebude sám. Porozumel základnú tézu viery – denne umŕtvovať svoje telo, aby i on mohol radostne volať vedno s apoštolom Pavlom: „Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“ Haleluja! Vrhač nožov v cirkuse vrhal nože na horiacu sviečku upevnenú na hlave svojej ženy. Jedného brata vo viere to fascinovalo, išiel za tou ženou, aby sa jej opýtal, či sa nebála. „Nie, veď mieril na sviečku, nie na mňa,“ bola jej odpoveď. A keď tohto brata neskôr vo väzení mučili, vynorila sa mu práve táto scéna: „Prečo by som mal mať strach zo svojich mučiteľov? Nebijú mňa. Bijú moje telo. Moje „ja“, moje skutočné bytie je Kristus. Bol som posadený na nebeských miestach.“ I nám želám, aby sme rozumeli, čo čítame a tešili sa z Krista žijúceho v našich srdciach, a našu vieru ani brány pekelné nepremôžu. Boh nám žehnaj.