Slovak Czech English German Polish

Streda, 17. júna 2009

Povstaň, ó Hospodine, aby človek nebol primocný. Keď čítame úvodné riadky 10. kapitoly, môže nás preniknúť zvláštny pocit. Pred očami máme postavu pohana, ktorá dostáva vysoko pozitívnu charakteristiku: nábožný, bohabojný s celým svojím domom, človek, ktorý dáva štedré almužny, pravidelný modlitebník. Napriek tomu, že je dôstojníkom okupačnej armády, požíva veľkú úctu u Židov. Jeho duchovný prejav je na veľkej výške. Získava milosť v Božích očiach. To sú silné veci. Ako k nim prišlo? Ako sa to stalo? Keď Kornelius dostal poverenie ísť do nového prostredia v pozícii veliteľa a ochrancu rímskych záujmov, teda ako predstaviteľ nepriateľskej moci, vnútorne pocítil, že práve toto prostredie je pre neho čímsi zvláštnym. Zvláštnym svojimi duchovnými hodnotami, ktoré tu nachádzal a ktoré boli diametrálne odlišné od tých, ktoré poznal vo svojej vlasti. Začal úprimne hľadať to, čo mu v podvedomí nedávalo pokoj. Pre svoj život potreboval spojenie s Najvyšším. Ten, ktorý od svojho detstva mohol poznávať celý panteón bohov, túži po jednom jedinom skutočnom a opravdivom Bohu. To ho zblíži so Židmi. No Pán Boh ho chce mať ďalej. Otvára mu plnosť spásy cez poznanie Ježiša. No nielen on, aj celá jeho domácnosť bude zachránená prostredníctvom činnosti apoštola Petra. Ježiš pripravuje Petra, aby priniesol tomuto pohanovi evanjelium. Celý dej provokuje otázky: Si aj ty ako Kornelius, úprimne hľadajúci, túžiaci po poznaní Najvyššieho? Si pravidelným modlitebníkom? Aké osvedčenie je možné vydať o tebe? O tvojej rodine? Nie je pohan lepší od teba? Nie je vzornejší vo svojej duchovnej aktivite a v napĺňaní svojich duchovných potrieb? Uvažuj, či si sa už príliš neuspokojil so sebou samým a preto nenapreduješ v budovaní svojej viery!