Slovak Czech English German Polish

Utorok, 23. júna 2009

Tvoje slnko už nezapadne a tvoj mesiac nebude ubúdať, lebo Hospodin bude tvojím večným svetlom. Áno, tak nejako to je. Vždy, keď bola cirkev pod tlakom, či už politickým alebo pri prenasledovaní, v podstate vždy ju to nie oslabilo, ale skôr posilnilo, a hlavne očistilo. Veď prvý veľký úpadok a sekularizáciu v cirkvi vidíme paradoxne vtedy, keď je v roku 303 Milánskym ediktom kresťanom zaručená sloboda, rovnosť a plné práva. Veľký úpadok cirkvi pokračuje počas stredoveku, keď vedúci predstavitelia cirkvi výrazne a významne ovplyvňujú politiku vtedajšieho známeho sveta. Na druhej strane však vidíme, že kresťanstvo sa šíri v krajinách, kde sú jeho členovia prenasledovaní. Šíri sa na miestach, kde ani zďaleka nie sú ideálne možnosti. Sloboda, ktorú po ´89 roku máme aj v oblasti prejavov viery do kostola nenahnala ľudí tak, ako sa to očakávalo. Práve naopak! Niekde ich chodilo viac počas totality ako teraz. Na svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet – povedal Pán Ježiš učeníkom. A oni, mysliac na tieto slová svojho Pána, dokázali klásť aj životy za vieru v Božieho Syna. Takáto vernosť Bohu, dôvera v Neho, vytrvalosť a odhodlanie – to je to, čo dnes pociťujeme ako značný deficit. A preto o to musíme prosiť Darcu všetkých darov. Jakub dokázal svoju vieru martýrskou smrťou. Peter tým, že po všetkých útrapách, ktoré mu priniesla apoštolská služba, nerezignoval, ale vieru v Krista napokon tiež spečatil vlastným životom. Nuž a cirkevný zbor svoju vieru dokazoval horlivými modlitbami za tých, ktorí k nim boli vysielaní so zvesťou Božieho slova. Kde Kristus vidí takúto vernosť a vytrvalosť na modlitbách, tam sa môžu udiať aj veci, ktorým nerozumieme – zázraky. Pane, ukazuj nám neprestajne na veľkosť Tvojej obete a daj nám silu, aby sme sa vedeli aj my obetovať v Tvojej službe.