Slovak Czech English German Polish

Streda, 24. júna 2009

Vy mi budete kňazským kráľovstvom a svätým národom. Včera sme o Herodesovi čítali ako o tom, ktorý trápil niektorých z cirkevného zboru, dal stať Jakuba, brata Pánovho a keď videl, že sa to Židom páči, rozkázal zlapať aj Petra. Herodes tu vystupuje ako panovník, ktorý z roztopaše dáva zabíjať Pánových služobníkov. Moc, ktorá mu bola zverená ako kráľovi, nevyužíva správnym spôsobom. V dnešnom texte to ide ešte ďalej. Herodes neprotestuje voči tomu, keď ho jeho poddaní stotožňujú s Bohom. Zdá sa, že mu to lichotí. Prečo by sa bránil? Takých božských kráľov a vodcov na tomto svete bolo už viac než dosť. A kde sú? Ich kráľovstvá sa váľajú v prachu a v zrúcaninách. Koniec Herodesa je svojím spôsobom názornou ukážkou donca satana. Veď tento bezbožný kráľ stál práve v jeho službách. Príde čas, keď každé koleno bude musieť pokľaknúť a vyznať, že Ježiš je Pán, píše apoštol Pavol veriacim vo Filipis. Vtedy každý bude musieť vzdať Bohu slávu. Na druhej strane nás tento text povzbudzuje v tom, že každá ľudská moc, nech je už akákoľvek silná a vplyvná, či pre ľud Boží nebezpečná, raz zanikne a už nebude škodiť. Slovo Pánovo však rástlo a šírilo sa. S Pánom Bohom nehodno súperiť. Je to vopred prehratý boj. Kiež by to mnohí, ktorí sa dnes cítia ako bohovia, pochopili čím skôr. Pochopili, že Boh je len jeden a Ním je živý Hospodin. Kiežby nám tieto slová vlievali istotu a dôveru, že aj keby to s Božím ľudom vyzeralo akokoľvek zle a biedne, predsa na svojej strane máme Toho, ktorého raz všetci spoznajú v moci a sláve ako Pána Pánov a Kráľa Kráľov. On Svojich verných neopustí. On sa Svojich zastane.