Slovak Czech English German Polish

Piatok, 26. júna 2009

Vyuč ma rozvahe a poznaniu. Počula som jeden dobrý, no zároveň smutný vtip: „Viete, čo majú spoločné zemiaky a evanjelická cirkev? To najlepšie majú pod zemou.“ Zvykneme sa často krát pýšiť a odvolávať na slávnu minulosť, na našich výnimočných a talentovaných predkov. Každú chvíľu sa chválime osobnosťami, ktoré žili a pracovali v našej cirkvi. Toto chválenie sa minulosťou je dobré, ale iba vtedy, keď ním nekončíme. Nestačí hovoriť o tom, čo bolo. Je dôležité skúmať, kam to speje. Apoštol Pavol v našom texte hovoril o slávnych dejinách izraelského národa od vyvedenia z Egypta až po Jána Krstiteľa. No toto jeho rozprávanie malo jeden zámer a jeden cieľ: Ježiša Krista. K Nemu speli dejiny Izraela. O tom svedčia aj osobnosti a život viery našej cirkvi. Práve na toto zabúdame. Zabúdame povedať, že okrem kultúry, politiky, spoločenských vied je naša minulosť aj minulosťou viery v Ježiša Krista. Ňou väčšina osobností žila, podľa nej konala, pre ňu mnohokrát trpela. Ak teda nabudúce budete počuť niekoho chváliť osobnosti v histórii našej cirkvi, nezabudnite na túto podstatnú vec: všetko speje ku Kristovi. Aspoň by teda malo. Na Neho by mala ukazovať každá osobnosť, ale aj každý člen našej cirkvi dnes i v budúcnosti. A čo sa týka vtipu zo začiatku: to najlepšie „z našej cirkvi“ – Ježiš Kristus – vstal a žije aj medzi nami a v nás, dnešných kresťanoch. Nech teda všetko v našom živote Ježiša Krista vychádza a k Nemu speje.