Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 28. júna 2009

Rozpomínam sa na Tvoje odveké súdy, Hospodine, a potešil som sa. Takí sme ľudia. Stratení pre svoj egoizmus, stratení pre nechuť k životu, stratení pre všednosť nevšedných dní, stratení vidieť Boha tam, kde ho svet nevidí. Sme svet plný nepokoja a hľadania. Svet, ktorý túži po Bohu, a predsa ho nevidí. Ľudia, ktorí pohodlne žijú v tme, aj keď vo svetle sa žije lepšie. Svet, ktorý hľadá vlastnú tvár. Sme stratení v tomto svete. Svete, ktorý na Božiu ponuku hovorí: ďakujem pekne. Sme kresťania, ktorí zabudli na to, že k poznaniu viery nemôžeme prísť množstvom aktivít. Sme cirkvou Ježiša Krista, v ktorej často Krista ťažko nájsť. A preto dnes znie tak povzbudzujúco, že Boh to s nami nevzdal. Že Boh nás hľadá, čaká na to, že vo svojej stratenosti nájdeme jeho víťazstvo. Lebo my vieme, že aj keď dosiahneme úspechy, majetkové vymoženosti, uznanie, bez pokory prídeme len k trpkému rozčarovaniu. Je pre nás preto radosťou, že sme stratení, a predsa Bohom nájdení.