Slovak Czech English German Polish

Streda, 01. júla 2009

Buď mi skalným útočiskom a ohradeným domom, aby si ma zachránil, lebo Ty si mojou skalou a mojím hradom. Giovanni Pappini, autor životopisu Ježiša Krista, povedal takú myšlienku: Keď život nevie ako potrestať veľkých ľudí, trestá ich učeníkmi, ktorí nechápu svojich učiteľov. Ako má kresťan vidieť seba a svoju úlohu v Božom diele? Ako má vidieť svoje poslanie tu na zemi? Sami osebe nie sme nič a nemáme nič. A čo sme a čo máme, máme darované zhora. Boh prideľuje službu a rozdeľuje úlohy, On vystrojuje obdarovaním a udeľuje požehnanie. Boh rozhoduje o tom kto, kde, ako, kedy a s akým požehnaním... Všetko je dané zhora a človek si v službe nemôže nič privlastniť, nič pripísať, môže len prijať to, čo mu je dané Bohom – milosť je dar. Toto poznanie je najlepší liek aj proti pýche, závisti, aj žiarlivosti v duchovnej službe. Máš úspech a si v pokušení spyšnieť? Ale čo máš také, čo by si nebol dostal? Všetko je dar zhora. A keď si to dostal, prečo sa chváliš, ako keby to bolo z teba? Druhý má úspech? Vidíš jeho požehnanú službu? Si v pokušení mu závidieť? Žiarliš na neho a na jeho obdarovanie? Na jeho úspech? Nemusíš, veď to nie je jeho zásluha. To nie je jeho výsledok! To nie je výsledok jeho šikovnosti, schopností, to je tiež dané z neba. V cirkvi niet priestor na rivalitu, súperenie medzi služobníkmi. Viete, čo je najväčšia tragédia? Keď ľudia vidia len svedka a nedostanú sa ku Kristovi. Svedok nesmie stáť v ceste, svedok je len dopravná značka, ktorá ukazuje smer, nie je cieľová stanica. On musí rásť a my sa umenšovať.