Slovak Czech English German Polish

Piatok, 03. júla 2009

Strach pred ľuďmi kladie osídlo, ale kto dúfa v Hospodina, bude chránený. Keby sa vás niekto opýtal: Akého ste náboženstva, čo by ste mu povedali? Ja by som na túto otázku odpovedal tak, že nie som prívržencom žiadneho náboženstva. Hlásim sa ku kresťanstvu, ale nepovažujem sa za príslušníka žiadneho náboženstva. Preto, lebo kresťanstvo vo svojej podstate nie je náboženstvo. Každé náboženstvo totiž vyjadruje ľudské hľadanie Boha. Je to snaha človeka nájsť cestu k Bohu. No kresťanstvo hovorí o Božom hľadaní človeka, je to Božia cesta k človeku. Náboženstvo hovorí, čo má človek robiť, aby si naklonil Boha, ale kresťanstvo zvestuje, čo Boh urobil pre človeka, aby ho zachránil. Náboženstvo – to je vlastne systém zákazov a príkazov, ktorými si človek chce zaslúžiť spasenie, ale kresťanstvo – to je osobný vzťah s Kristom, ktorý dáva človeku spasenie. Teda medzi kresťanstvom a náboženstvom je priepastný rozdiel. Príchod Pána Ježiša Krista vlastne znamenal koniec náboženstva. Kristus prevýšil nielen židovské náboženstvo, ale všetky náboženstvá, a tým ich urobil „zbytočnými“. Jeho príchod znamená koniec jednej starej éry a začiatok novej éry. A tak nepestujme vo svojom duchovnom živote náboženstvo, ale novú éru – živý vzťah so živým Bohom.