Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 19. júla 2009

Požehnaný Hospodin, ktorý doprial odpočinok Svojmu ľudu izraelskému, ako zasľúbil. Nielen Božie stvorenie, ale Božie dieťa. Božím dieťaťom som sa stal v krste svätom. Nie na základe svojej viery, svojho rozhodnutia, nie zásluhou svojho obrátenia, ale na základe Božej lásky a milosti, ktorá všetko predbehla i predbieha v mojom živote. Tak ako jestvuje najprv láska rodiča k dieťaťu a až po nej – ako postupná odpoveď- láska dieťaťa k rodičovi, tak aj pri mojom krste tu bol veľkolepý Boží dar milosti, a až potom moje chabo formulované, ale Bohu predsa milé „áno“. Musíme znova a znova nahlas vysloviť, čo už Pavol v Duchu presne vystihol: Keď sme boli pokrstení, do smrti Krista sme boli pokrstení. Čiže každý, kto bol pokrstený, bol vložený, vnorený do najpravejšieho stredu a podstaty Božej lásky, čím Kristova smrť zaiste je. A ako takýto, každý pokrstený má byť aj učeníkom Ježiša Krista. A ak sme už raz učeníkmi, dbajme, aby sme boli dobrými učeníkmi. Krst bez učeníctva je popretím svojho zmyslu. Ak sme dietkami Božími, chcime byť dobrými Božími deťmi. Milované deti Božie majú byť Boha milujúcimi deťmi. V nijakom prípade nie ľahostajnými, ani nie iba do počtu, a už vôbec nie takými, ktorí by sa najradšej dali „odkrstiť“. Že sme pokrstení, to nie je len tak. A ani to, že máme okolo seba nemálo tých, ktorých sme my priniesli ku krstu. Akými sú Božími dietkami a služobníkmi?