Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 20. júla 2009

Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby ony aj pozabudli, ja na teba nezabudnem. Sme pokrstení, sme Božie deti, boli sme vložení do Kristovej smrti, čiže do najhlbšej Božej lásky. Niekto by povedal: a bodka! Lenže, to ešte nie je úplné dosiahnutie cieľa. Boží ľudia vravia: krst je dvojbodka. Po krste nasleduje život v krste. Život uchvátený Kristom, nesený Kristom, život smerujúci k stretnutiu s Kristom tvárou v tvár. S krstom je to podobne ako s očkovaním proti kiahňam či záškrtu. Ak sme očkovaní, ešte neznamená, že kiahne nedostaneme. A ak ich dostaneme, choroba nás neľútostne potrápi. Horúčka, vyrážky, zimnica, slabosť a bolesť celého tela nás neminie. Ale nezomrieme! Krst je „očkovanie“ proti hriechu. Aj pokrstený upadne do hriechu a hriech ho potrápi. A ako!!! Zúrenie diabla, sveta, vlastného tela nás uvrhne na pokraj pekla. Ale nezomrieme! Nepadneme naveky. Kristus nás drží. Keď rodič vedie malé dieťa za ruku a ono sa potkne, rodič ho ešte v páde zdvihne a nedovolí, aby si ublížilo. A ak sa predsa ocitne v mláke, rodič ho v nej nenechá, ale postaví na nohy, možno i potresce, očistí a vedie ho ďalej. – Tak aj my, pokrstení, uchvátení Kristom, bežíme za cieľom nebeského kráľovstva.