Slovak Czech English German Polish

Utorok, 21. júla 2009

Vydal som im Svoje ustanovenia a oboznámil ich so Svojimi nariadeniami, ktorých plnením človek má žiť. Sme Božie milované dietky, potvrdzuje to náš krst, žijeme v krste a z požehnania krstu. Sme učeníkmi, bežíme, hľadiac dopredu, máme dobrú nádej i vieru, že pre lásku Ježiša Krista dosiahneme kráľovstvo nebeské, pretože ono je našou otčinou. Pavol je rád, že môže byť pre ostatných vzorom takéhoto života a povzbudzuje i nás, aby sme sa stali príkladom pre ostatných aj my, pretože i medzi pokrstenými sú mnohí, čo nežijú v súlade s krstom a popierajú pri sebe aj lásku Pána Ježiša Krista, aj svoje povolanie k učeníctvu. Mýlia hľadajúcich, pohoršujú okolie. Pestujú bruchoslužbu, dovoľujú si, dopúšťajú sa zvráteností, zabúdajú, že aj oni smerujú pred tvár Ježiša Krista. Pavol plače pre ich bytostnú dezorientáciu. Pavla však trápia aj bolesti každodenného života. Choroby, staroba, starosti, všelijaké ostne. Nevymenúva ich, ale zhrňuje pod výraz. „poníženosť nášho tela“. Vieme, zvlášť starší, o čom hovorí. Pavol pevne verí, a to je silou jeho života, služby, že Ježiš Kristus má moc raz všetko ukončiť a premeniť a až dosiahneme svoju pravú „otčinu“, budeme ako On.