Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 03. augusta 2009

Mojžiš zostal v bráne tábora a povedal: Kto je Hospodinov, sem sa ku mne! V tejto kapitole sa spomínajú viaceré ostrovy – Kos, Rhodos, Cypros. Pred časom sme „biblické ostrovy“ preberali na biblických hodinách. Pozoruhodná téma. Všade tam apoštol Pavel priniesol zvesť o Kristu, jeho evanjelium. Naplnilo sa tak slovo: „na jeho učenie ostrovy čakajú“ (Iz 42,4). V našom texte čítame, ako minul ostrovy a išiel v ústrety zajatiu. Aj tak by sa dala pomenovať táto kapitola. Agabovo proroctvo ho pred tým varovalo. Prosia ho, aby nešiel do Jeruzalema. Ale on ide. Nenechal sa prehovoriť. Vstúpi na túto neistú pôdu. Nemá sa čoho obávať Je ochotný aj umrieť. Nemá strach zo smrti. To sa nedá povedať o žene, ktorá sa dostala do koncentračného tábora v Osvienčime. Veľmi sa bála, čo ju tam čaká. Mala veľký strach zo smrti. Obrátila sa na jedného rabína a kričala: „Pomôž mi, lebo sa zbláznim od strachu!“ Rabín jej položil ruku na hlavu a povedal: „Dieťa moje, nepoznáš tajomstvo nášho národa? Tajomstvo Izraela je tajomstvom Červeného mora. Cesta nevedie okolo mora, ani popod, ani ponad. Božia cesta vedie stredom Červeného mora. A teraz dcéra moja, vlož svoju ruku do Božej a choď do vody. S údivom zažiješ, že ustúpi.“ A zázrak prišiel. Žena sa upokojila. Jej strach opadol. Získala pokoj. Taký pokoj mal aj apoštol. V tých najrozličnejších situáciách svojho života. Nebál sa vstúpiť do „Červeného mora“, či do jamy levovej. Ten istý pokoj sa nám aj dnes ponúka skrze nášho Pána Ježiša Krista. On je náš Pokoj (Ef 2,14). Zažijeme aj my takýto zázrak, len vykročiť a nebáť sa...