Slovak Czech English German Polish

Streda, 05. augusta 2009

Pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom, raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe i tvojej domácnosti. 21. kapitola sa končí správou o tom, ako Pavla zbili. Židia boli plní nenávisti. Kričali: „Preč s ním!“ Museli zasiahnuť vojaci, aby ho vyslobodili. Dôvodom bolo podozrenie, že do chrámu pustil pohana Trofima. K veliteľovi, ktorý ho považoval za „teroristu“ prehovoril po grécky. Celý omyl sa vysvetlil, keď Pavel použil „správnu reč“. Na nej tak záleží! Z pašijného príbehu je známe slovné spojenie: „aj nárečie ťa prezrádza“ (Mt 26,73). Naša reč je „vizitkou“ nášho srdca. Medzi ústami a srdcom je „tajomný“ kanál. Veď náš Pán povedal, že z „plnosti srdca hovoria ústa“ (Lk 6,45). Dnes sme oslovení nanovo, že z teoretickej úrovne nášho kresťanského života sa potrebujeme dostať do roviny praktickej. Hovoriť. Svedčiť. Slovom, ale aj svojím životom. Hrozí nám totiž nebezpečenstvo, že sa staneme len „konzumentmi“ a naše kresťanstvo bude iba na informačnej úrovni. Jakub nám pripomína to známe, že viera bez skutkov je mŕtva (2,17). Nemôžeme byť kresťanmi na polovičný úväzok a byť zamaskovaní. Pavel nás vždy pozýva z platformy teoretickej do praktickej. „Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.“ (R 10,9). Nebuďme ako tie motýle, ktoré sa dokážu skvele maskovať. Zvonku majú krídla nádherne sfarbené, na vnútornej strane majú však farbu suchého lístia. Počas letu sa dajú veľmi ľahko zbadať, keď si však padne, tak sa podobá suchému listu. Aj sa tak volajú: motýle suchých listov. Pre okolie je neviditeľný. Má ešte aj vôňu suchého lístia. Je dokonale zamaskovaný. Ako mnoho kresťanov...