Slovak Czech English German Polish

Piatok, 07. augusta 2009

Národy, dobrorečte nášmu Bohu a zvučne rozhlasujte Jeho chválu! On duši našej život dal, nedal sklátiť sa našej nohe. Apoštol je opäť vo väzení. Tentoraz v Jeruzaleme. Väzenie, v ktorom bol väznený Pavel som mal možnosť navštíviť v roku 1992 v Ríme. Mamertinské väzenie. Zvláštne miesto. Keď som do malej kamennej miestnosti vstúpil, zažil som tam veľké vnútorné pohnutie. A myslel som na Pavla ako na veľmi zvláštneho väzňa. Najmä na to väzenie vo Filipis. Spolu so Sílasom o polnoci spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. Nesťažovali na sa okolnosti, nereptali, ale spievali. Aj keď im ľudsky povedané do spevu nebolo. Väzenie mu nikdy nespôsobovalo nejakú traumu. Ani vo Filipis, ani v Ríme, ani to z nášho odseku. Povie však o svojich právach. Vie o nich. Nezamlčí ich. Pavel sa nám predstavil ako praktický kresťan v tých najrozmanitejších polohách života. A o praktický kresťanský život ide aj nám dnes. Mnohí majú o kresťanstve veľmi deformované predstavy. Mnohí si myslia, že nám je stále niečo zakazované, že sme na rôzny spôsob obmedzovaní. Aj z tohto dôvodu je o cirkev a Pána tak mizivý záujem. Jeden misionár v Afrike veľmi chcel, aby sa náčelník istého kmeňa stal kresťanom. Veľmi sa o to usiloval. Problém bol však v tom, že náčelník bol už veľmi starý. Misionár mu rozprával o zákonoch a zákazoch zo Starej zmluvy. Náčelník mu raz na to všetko povedal: „Nerozumiem tomu, keď si nemôžem zobrať ženu svojho suseda, ani jeho slonovinu, ani vola, ani zabíjať našich nepriateľov, ktorí nás prepadávajú. Som už veľmi starý, ale vidím, že byť starým a byť kresťanom znamená to isté.“ Byť živým kresťanom dnes znamená vymeniť katalóg zákazov a príkazov za radostné evanjelium o našom Pánovi, ktorý nás vyslobodil z nášho väzenia... Byť starým a byť kresťanom nie je to isté.