Slovak Czech English German Polish

Utorok, 11. augusta 2009

Vedz teda, že len Hospodin, tvoj Boh, je Bohom; verný Boh, ktorý do tisíceho pokolenia zachováva zmluvu a priazeň tým, čo Ho milujú a Jeho príkazy zachovávajú. Vrecúško čaju sa vyfarbí v horúcej vode. Aj to, čo je v nás, sa ukáže, keď nám začína byť „horúco“. Rozmýšľala som nad tým, čo by sme asi my robili na Pavlovom mieste. V Ikonii sa snažíme s čistým svedomím hlásať zvesť o Božom odpustení v Ježišovi Kristovi, no napriek tomu sa mnohí, ktorí túto zvesť neprijímajú, stanú našimi nepriateľmi a neostane to len pri tom, ale pobúria proti nám aj ďalších, a my nakoniec musíme utiecť. Čo by sme v ďalšom susediacom meste robili? Už sme poučení, a preto by sme asi mali byť v zvestovaní zdržanlivejší. No Pavol a Barnabáš takíto nie sú, aj tam znova neohrozene nesú zvesť o Božom odpustení v Ježišovi Kristovi. Čo sa deje potom? Úplný opak ako v Ikonii, ľudia ich chcú vyhlásiť za bohov. No, bohovia, to je trošku prehnané, ale aspoň konečne aj nejaká prejavená vďaka za všetko, čo robia... Pavol a Barnabáš sa však jasne proti takémuto zbožstveniu bránia a vysvetľujú, že sú len svedkovia. Po nejakom čase si ich ikonijskí buriči nájdu aj tam, a tak Pavol a Barnabáš musia odísť ďalej. Zvesť o Božej milosti hlásajú aj v inom mestečku. Hocikedy by sme mohli prestať s hlásaním Božej milosti. Buď kvôli ťažkostiam – ukážu sa aktívni nepriatelia, alebo ísť ľahšou cestou – začneme sa kochať vo svojej obľúbenosti u ľudí a zvesť sa stratí. Pamätajme však, že práve v „horúcom“ sa dokazuje, čo v nás je. Nech teda kráčame každým dňom ako tí, ktorí nezabúdajú, čo zvestujú – Ježiša Krista, Jeho odpustenie, Jeho milosť pre každého.