Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 17. augusta 2009

Budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň, ktorého vody nesklamú. V tejto časti nie je podstatné to, čo sa hovorí, ale atmosféra, ktorá sa dá vyčítať medzi riadkami. Pavel bol väznený v Cézarei, nosil putá. A predsa svojou osobnosťou ovláda celú scénu. Festus s ním nejedná ako so zločincom. Bezpochyby vie, že má pred sebou zbožného muža, ktorý pozná Písma. Pavel ich neustále študoval. Preto Pavel v jeho očiach nebol zločincom, ale nanajvýš mužom, ktorého intenzívne štúdium obralo o zmysly. Aj kráľ Agripa počúva Pavla so záujmom, rozvážnosťou, a uznáva dokonca: „Čoskoro by si ma presvedčil.“ Celá spoločnosť nevidí jediný rozumný dôvod, prečo by mal byť Pavel súdený v Ríme alebo niekde inde. Pavel má dar zapôsobiť. Vyžaruje z neho ušľachtilosť – pokoj a istota, ktorá ho napriek putám robí slobodným. Ani v nebezpečenstve sa jeho obhajoba nesústreďuje na vlastnú osobu, ale ostáva príležitosťou svedčiť o Kristovi. A to je skvelý príklad, že Božia moc dáva človeku dôstojnosť napriek súženiu a poníženiam.