Slovak Czech English German Polish

Piatok, 21. augusta 2009

Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; ... a neprestajne rodí ovocie. Je sympatické, že aj Pavel ide zbierať raždie. Hoci je vzdelaným významným rečníkom, neštíti sa najprozaickejších prác. To je vzor veľkého človeka – že nepohŕda najmenším človekom ani najmenšou prácou. Ďalšia udalosť ho predstavuje ako absolútne vyrovnaného. Nenechá sa rozhádzať ani hadom, ktorý sa mu v strachu prilepil na ruku. Ťažko povedať, či sa udial zázrak – je možné, že Pavel hada striasol predtým, ako ho stihol uštipnúť. No pred domorodcami zažiaril. Pozornosť mu venuje sám náčelník ostrova, Publius – a keď Pavel uzdraví jeho otca, začnú sa zhromažďovať ľudia, aby liečil aj ich. Podľa slova v pôvodine však ide pri zástupoch o lekársku pomoc, ktorú zrejme poskytoval lekár Lukáš. Tento výjav sa stáva predobrazom misie, ktorá je spojená s lekárskou starostlivosťou, mnohí jednoduchí ľudia ju potrebujú dodnes. Pavel má dar uzdravovať, no sám sa uzdraviť nevie. Na svojom tele nesie osteň, ktorý mu spôsobuje utrpenie, a to mu Pán neodňal. Pavel nerieši prečo. —— Prichádza do Ríma – a aj tam mu Pán daruje ľudí, ktorí ho podporia a dodajú odvahu. Nadštandardným spôsobom.