Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 24. augusta 2009

Blahoslavený, kto si všíma slabého! V deň nešťastia ho oslobodí Hospodin. Každú nedeľu vyslovované požehnanie na záver našich bohoslužieb. Už ho mnohí vedia naspamäť. Sme ešte schopní vnímať jeho význam? Uvedomujeme si dosah požehnania, alebo už sa tešíme, že rýchlo príde koniec? Nie, nejde nám len o kritiku našich postojov, ale o návrat k jadru zvesti Áronovského požehnania. Tri veci, ktoré sú nad nami vyslovené: Božia ochrana, Božia milosť a Boží pokoj. Aké úžasné veci pre každodenný život. Však sa len skúsme zastaviť a vnímať, ako veľmi potrebujeme ochranu, milosť a pokoj. A uvedomme si, že to nie je len ledajaká ochrana, milosť a pokoj, ale Božia. Ako je možné, že sa nám dostáva takejto Božej výsady? Krásne to vystihuje posledný verš v. 27). Pri požehnávaní je na nás kladené meno Hospodinovo a On sám nás požehnáva. Naozaj úžasná vec. Pán Boh sa ku nám skláňa a mocne pôsobí. Vyslovenie Božieho mena, ale aj mena Pána Ježiša Krista, má takúto obrovskú moc. Zdalo by sa, akoby to bola nejaká automatika, ale nie je to tak. Celé požehnanie nesie v sebe dva základné rozmery. Božia zvrchovaná moc – On dáva požehnanie ako uzná za vhodné. A to druhé je naša ľudská dôvera – vierou si prisvojujeme Božie konanie. Vďaka Bohu, že nám dáva ochranu, milosť a pokoj a že môžeme dôverovať nášmu Bohu, ktorý je Všemohúci.