Slovak Czech English German Polish

Piatok, 28. augusta 2009

Pane, Ty mi otvor pery, nech moje ústa Tvoju chválu zvestujú. Mojžiš plní Božie príkazy. Zhromažďuje 70-tich starších a necháva, aby boli vystrojení časťou z jeho ducha, ktorého dostal od Hospodina. Necháva Bohu priestor vytvoriť tím spolupracovníkov a nemyslí len na seba. Krásne vidieť Mojžišovu oddanosť Bohu, keď dokonca usmerňuje Józuu, aby nežiarlil na neho. Oproti Mojžišovej oddanosti Bohu však sledujeme aj ľud, ktorý ide len po svojich chúťkach. Chce jesť, a tak sa naje do sýtosti, až by sme povedali, že sa prežral. Pán Boh vníma živočíšnu žiadostivosť ľudí, a preto prichádza trest. Necháva ich zomierať. Aké smutné. ——Dnešný príbeh nám vykresľuje pred očami dve cesty ako môžeme kráčať životom. Buď v poslušnosti Bohu alebo v ľudskej žiadostivosti. Nejde však len o neškodnú voľbu medzi dvoma možnosťami, ono to má aj dôsledky. Buď pôjdeme v Božej ochrane alebo si privodíme zahynutie. Jednoznačne platí princíp: „Čo človek zaseje, to aj zožne“. Sme ochotní poslúchnuť Pána Ježiša, aj keď to bude možno bolestivé, ako bola u Mojžiša strata jeho jedinečnosti? Alebo sa vydáme cestou ľudu a užijeme si to podľa našej žiadostivosti bez Boha na svete, s rizikom trestu Božieho?