Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 09. novembra 2009

Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Z názvu, ktorým je označená 34. kapitola Ezechielovho proroctva, je nám zrejmé, proti komu prorok hovorí. Kritizuje čelných predstaviteľov izraelského národa, ktorí mali byť pastiermi ľudu. Namiesto toho sa starali sami o seba. K tomuto kritickému hlasu sa radi pridávame aj my. Nadávame na politikov, ale aj na predstaviteľov cirkvi, že sa nestarajú o nás, ale len sami o seba. Niekedy je táto kritika oprávnená. Znamená to však, že toto slovo nie je pre nás? Je len pre tých „hore“? Len pre tých, ktorí nesú zodpovednosť za spoločnosť či cirkev? Isteže je v prvom rade pre nich. Je však aj pre všetkých, ktorí nesú zodpovednosť za druhých ľudí. Je pre rodičov, aj krstných či starých rodičov. Je pre učiteľov. Je pre vedúcich. Je pre manažérov. Je upozornením pre všetkých nás, aby sme nepodľahli tlaku sveta, ktorý nás učí pásť iba samých seba. Tam, kde sa to deje – tam nemôže dobre fungovať rodina, spoločnosť a už vôbec nie ani cirkev. Pán Ježiš Kristus nás učí inému modelu života. On je Pastier, ktorý stratené vyhľadá, porozháňané zavráti, poranené obviaže a choré posilní. On nikdy nepasie sám seba. Ak aj ty vieš, že patríš do Jeho stáda úbohých, ale predsa milovaných ovečiek; ak veríš tomu, že tvoj Pastier položil za teba život, potom nemôžeš pásť len sám seba. Potom aj v tebe nájde tvoja rodina, firma, spoločnosť aj cirkevný zbor dobrého pastiera.