Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 10. decembra 2009

Ó Hospodine, nestrestaj ma vo Svojom hneve a v prchkosti Svojej ma nekarhaj. Prečítal som si týchto osem veršov 6. kapitoly proroka Zachariáša a musím sa v pokornej modlitbe spolu so Zachariášom pýtať: Pane, čo to znamená? Čo to má priniesť do môjho života? Je v tom nejaký význam pre mňa dnes? Asi áno. Ale neviem to! Prečítal som si aj výklady a exegézy rôznych autorov, ale aj tak som tomu nerozumel, nebol som spokojný s poznaním, ktoré ponúkali. Všade iba dohady, že vraj mohlo by to znamenať to či ono. Ale ja sa nechcem iba dohadovať. Prijímam teda túto časť Biblie, ako v tejto chvíli pre mňa nepochopiteľnú! Nedorástol som na jej poznanie. Verím však, že v istej chvíli mi jej význam bude ukázaný! A tu už nezáleží na tom, či to bude ešte v tejto časnosti, alebo až vo večnosti. Jedno je jasné: Pán Boh koná a my nie všetkému hneď môžeme a dokážeme rozumieť. On koná svoje dielo. Jeho cesty sú niekedy nepochopiteľné a Jeho súdy nevyspytateľné! Neviem teda prečo je tu ten obraz. Aj Zachariáš tomu nerozumel. Vysvetlil mu to až anjel. A verím, že raz takýto Boží anjel ukáže zmysel týchto veršov aj pre mňa. Jednoznačne však viem: Pán Boh koná Svoje dielo! A koná to, čo uznal, uznáva a bude uznávať za dobré. Aj takéto videnie tu musí byť, aj keď mi zdanlivo nič nehovorí. Určite sú už aj tu niekde medzi nami ľudia, ktorí tomu rozumejú; bárs by som tú milosť mohol niekedy obdržať aj ja.