Slovak Czech English German Polish

Sobota, 19. decembra 2009

Zhrešili sme ako naši otcovia, páchali sme neprávosť a žili bezbožne. Pozvali ste na svoju dôležitú oslavu priateľov. Máte ich radi a myslíte si, že aj oni vás. No z neporiadne zabalenej krabice vytiahnete lacný, trápny gýč z najbližšieho čínskeho obchodu. Aké myšlienky vám preletia hlavou? Majú zlý vkus, alebo sú lakomí... alebo pre nich tak málo znamenáte?! To posledné zaškrie najviac. Podradný dar totiž ukazuje, že ten, kto vám ho dal, vás nepovažuje za dôležitého, milovaného a hodného úcty. To zabolí viac, ako keby vám nedal nijaký dar. O čom svedčia tie chromé, chybné, nedokonalé obete na Hospodinovom oltári? Či to svedčí o plnej úcte voči Bohu, o plnom rešpekte, o plnej oddanosti? Či milujú takí darcovia Boha celým srdcom, celou mysľou, celou dušou? Ako je možné, že kňazi, ktorým by malo čo najviac záležať na tom, aby sa Bohu prinášalo len to najlepšie z najlepšieho, prijímajú od darcov a obetujú takéto podradné obete? Prijali mentalitu povrchnej polovičatej služby? Malachiáš ukazuje, že formálna služba Bohu nestačí, ak za tým nie je celé srdce. A nabáda iste aj nás k sebaspytovaniu: Čo všetko je v našom živote polovičaté, chybné? Nie je aj moja viera, moja služba Pánu Bohu a blížnym polovičatá, len taká formálna? Malachiáš jasne hovorí „Beda!“ povrchným služobníkom a vyzýva k pokániu!