Slovak Czech English German Polish

Nedeľa, 20. decembra 2009

Nad slabým a biednym zľutuje sa a zachraňuje duše chudobných. Také oznámenie čakajúcich doslova elektrizuje. Zažili ste chvíľu čakania na niekoho, od koho si veľa sľubujete? Možno nám aspekty takého čakania teraz pred Vianocami najlepšie zinscenujú deti. Čím je charakteristický tento čas, kedy si pripomíname, že Pán už raz prišiel a ešte príde na zem? Apoštol Pavel nám poukazuje, že čas pred Vianocami, pred príchodom Krista, je predovšetkým časom radosti. Ten, kto rozumie výzve „Pán blízko!“ a Prichádzajúci je skutočne jeho Pánom, má nesmierny dôvod k radosti. Čas pred Vianocami je časom nie stresu, ale radosti. Písmo hovorí, že je to aj čas konania dobra. Naša dobrotivosť má byť známa všetkým ľuďom. Nejde teda o nejaký charitatívny čin pre úzku skupinu ľudí, akým zvyknú najmä bohaté firmy pred sviatkami demonštrovať falošnú masku ľudskosti. Ide skôr o nenačasovaný prirodzený prejav dobrotivosti adresovaný všetkým okolo nás. Pramení z podstaty ľudskej osobnosti a je umocnený a zintenzívnený prežívaním Božej dobroty prejavenej príchodom Krista. Pavel upozorňuje vo svojom liste Filipským, že adventné prežívanie blízkosti príchodu Krista zbavuje ustarostenosti. Neznamená to, že by sa očakávajúcich problémy života netýkali. Oni však bremeno starostí a zároveň túžby budúcnosti položia na plecia Toho, v ktorého rukách je všetko, teda aj náš život. Dôverná modlitba je skutočným ventilom našej ustarostenosti. Dôsledkom všetkého doposiaľ povedaného je čas pokoja. Nie je to nejaká naprogramovaná vianočná idylka a umelé úsmevy. Je to niečo, čo prevyšuje každý rozum, čo nás prenikne a naplní úžasnou harmóniou, prameniacou z Božej blízkosti. Prežívame tento čas radosti, dobrotivosti bez ustarostenosti a pokoja? Ak nie, potom je pre nás Pán ešte stále ďaleko.