Slovak Czech English German Polish

Streda, 26. augusta 1998

Nech ťa požehná Hospodin a nech ťa ochraňuje! Pane, radi a hrdo spievame Lutherovu pieseň Hrad prepevný ... Ale je tá pieseň naším skutočným vyznaním? Alebo sa nám páči jej melódia či slová? Čo je za tými slovami? Len nafúknutá pochybná ľudská hrdosť na akýsi pôvod, alebo spoľahnutie sa na Teba? Keď stojíme pred Tebou, keď počujeme o Tvojej milosti, láske, ochrane a účasti, musíme sa pozorovať vo svetle týchto otázok. Dokážeme prijímať požehnanie Tvojej ochrany? Máme mnoho poistiek. Na majetok, na zdravie, na dôchodok... V rôznych poisťovniach. Kto však poistí naše duše pred nebezpečenstvom, chorobou, rozkladom hriechu? Kto utíši nepokojné rozbúrené more nášho srdca, keď ho zvíri víchor zloby a nenávisti? Kto zabráni vyschnutiu našej viery v páľave ľahostajnosti? Ty oživuješ, Ty ochraňuješ, Ty si Spasiteľ. Mimo Teba je každý stromom zasadeným ďaleko od vodných zdrojov. A uschne. Nechceme uschnúť, nechceme sa Ti stratiť, nechceme stratiť Teba - Tvoju ochranu. Chcem žiť tou skutočnosťou, že Ty si naším hradom prepevným. Ďakujeme Ti, že nás chrániš.