Slovak Czech English German Polish

Piatok, 02. októbra 1998

Ó Pane, pred Tebou je všetka moja túžba, moje vzdychanie nie je skryté pred Tebou. Jeden človek chcel odcestovať z ostrova a na ceste do prístavu pred jeho nohy vetrík privial 5.000,- korunovú bankovku. Zastavil sa a začal obdivovať príťažlivosť zeme, jej pevnosť, silu vetra, svoj zrak, že to videl, vnímavosť, svoju schopnosť pochopiť, že toľko vecí funguje. Ale tento "dar spadnutý z neba" nezdvihol zo zeme, neprijal, lebo si myslel, že je to pod jeho úroveň, a že túto menu nepotrebuje. Ale pri vstupe na loď si pokladník pýtal za lístok práve tých 5.000,- korún. Nemal. "Máte aspoň tisícku?" pýtal sa pokladník. "Nie." "Stovku?" "Nie." "Korunu?" "Ani tú nemám." "Nemáte nič?" "Nie, ale chcel by som si to zaslúžiť prácou na lodi!" "Žiaľ to neprichádza do úvahy," odpovedá pokladník. A pokračuje: "Prečo ste nezdvihli tých 5.000,- korún na ceste a neprijali tento dar z neba?" "Lebo to bolo príliš jednoduché a ponižujúce," odpovedal pocestný. "Škoda, lebo s nami nepocestujete, cestu si nemôžete odpracovať, ani zaslúžiť si lístok nijakým iným spôsobom." Mnohí ľudia vedia o kresťanstve veľa, a možno sú tam, zamestnaní ako kazatelia, alebo kostolníci. Vedia o Bohu, o Pánovi Ježišovi, o dokonalom systéme záchrany všetko. Ale osobne Pána Ježiša neprijali. Stačilo tak málo, len prijať ten dar milosti. "Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími" J 1,12. Ako je to s tebou, a tvojou rodinou?