Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 17. mája 2001

Spravodlivosť vedie k životu, kto sa však ženie za zlým, beží k vlastnej smrti. V súvislosti s našou minulosťou, sa často hovorí o vysporiadaní sa s ňou. S čím sa vlastne treba vysporiadať? S tým, že sme sa ako cirkev či ako jednotlivci krčili pred strašiakom štátu; že sme často boli neúprimní; že sme pristupovali na kompromisy; že sila evanjeliového slova bola v našich ústach skompromitovaná a podobne._x000D_ Miesto toho sú aj v cirkvi pokusy urobiť hrubú čiaru za minulosťou. Je to nespravodlivé a pokrytecké. A podobne to je nielen vo vzťahu k minulosti, ale aj vo vzťahu k súčasnému životu. To sa týka cirkvi, spoločnosti a aj nášho vlastného konania. Konáme nespravodlivo, ak zastierame svoju vinu, ak dávame preč ruky od zodpovednosti, ak sa pred problémami v spoločnosti egoisticky uťahujeme do vlastného sveta. Takéto konanie vedie k smrti._x000D_ Hrubé čiary za zbabranou minulosťou nie sú riešením. Riešením je prosba o odpustenie. Priznanie vlastnej viny, nech je akokoľvek bolestné, nás stavia na cestu spravodlivosti. Dôkazom lásky nášho Boha je to, že nás na tejto ceste chce mať. Preto k nám aj prichádza so svojím odpustením. Vykročme s Božou pomocou cestou spravodlivosti k životu.