Slovak Czech English German Polish

Sobota, 28. júla 2001

Pane, býval si nám príbytkom z pokolenia na pokolenie. Skôr ako sa vrchy zrodili, než vznikla zem a svet, od vekov naveky Boh si ty. Dom je určitá forma istoty. Angličania hovoria: Môj dom, môj hrad! Všade môže byť nepokoj, búrka, ale vlastný dom by mal reprezentovať istotu a prístav pokoja. A táto vonkajšia istota by sa mala preniesť aj na ľudské vnútro, na ľudského ducha. Aj ten by mal mať niekde istotu a niekde nachádzať útočište a pokoj. A kde by to inde malo byť, ak nie pri Tom, ktorý je Darcom, Tvorcom pokoja a z ktorého duch človeka vyšiel – pri Bohu. Ak človek dovolí svojmu duchu, spočinúť v Bohu, je všetko v poriadku. Prenesie sa to do jeho života, do jeho pokoja, do jeho istoty a postojov. Toto máme vyslovené ako skúsenosť mnohých generácií. V Bohu nájsť svoje útočište, znamená nájsť istotu, nájsť kotvu, ktorá nám nedovolí plávať inam, ale nás drží pevne na mieste, kde je prístav pokoja pre nás a našu dušu.