Slovak Czech English German Polish

Piatok, 17. augusta 2001

Poznáte, že živý Boh je uprostred vás. Jeden mohamedán a kresťan sedeli okrem iných v lietadle smerujúcom na Blízky východ. Obidvaja sa počas letu priateľsky zhovárali. Skôr, ako sa rozlúčili, hovorí mohamedán kresťanovi – vlastne je mi vás ľúto. Ja idem do Mekky a tam uvidím hrob i telo Mohameda. Vy však idete do Jeruzalema a nájdete tam len prázdny hrob Ježiša Krista. Potiaľ príbeh. Dve náboženstvá. Plný hrob – zabalzamované telo a prázdny hrob – živý Pán. Kresťanov – nás, v tomto smere iste netreba ľutovať. Veď my radostne na Veľkú noc, ale aj po nej vyznávame: “vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánu Ježišu Kristovi” (1.Korinťanom 15,57). Kresťanské náboženstvo nie je náboženstvom smrti, ale plného života. Aké by bolo naše kresťanstvo, keď by sme opatrovali telo Krista zabalené do vonných vecí? Aj keď za života vykonal mocné skutky, čo by sme mali z toho, že by sme navštevovali jeho mauzóleum s mŕtvym telom? “Ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera” (1.Korinťanom 15,14). Filozof Nietszche koncom 19. storočia prehlásil, že Boh je mŕtvy a kostoly sú Božími hrobmi a pomníkmi. Naše svedectvo je však svedectvom apoštolov o živom Pánovi uprostred nás.