Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 13. septembra 2001

Oslavujem tvoje meno pre tvoju milosť a vernosť, lebo si nadovšetko zvelebil svoje meno a svoje slovo. Zvykli sme si na rozličné rodinné a spoločenské oslavy – narodeniny, meniny, ukončenie štúdia, odchod do dôchodku… “Oslavujeme” – to slovo má priam čarovný obsah. Hrozí nám však nebezpečie: ak oslavujeme človeka, môže spyšnieť. A my si mýlime poradie hodnôt. Oslava nepatrí človeku, ale samému Bohu. On nám dal život, milosť (lásku, ktorú si nemôžeme zaslúžiť alebo kúpiť). On je verný, aj keď my neraz zlyháme. Kto ďakuje Pánovi a oslavuje Ho, chápe Božie dary naozaj ako dary, nie ako samozrejmosť. Čím viac Pánu Bohu ďakujeme, tým viac si to uvedomujeme. Oslavovať Božie meno znamená oslavovať nositeľa tohoto mena, samého Boha. – Druhý text je z Modlitby Pánovej. Jej jadrom je sedem krátkych prosieb. Na začiatku je oslovenie, ktoré si máme uvedomiť pri každej prosbe. Veď prosíme svojho nebeského Otca. Aj záver modlitby týka sa každej prosby. Nevoláme niekoho neosobného a neznámeho, ale Otca, ktorému patrí kráľovstvo, všetka moc a sláva. Nielen dočasne, ale na veky.