Slovak Czech English German Polish

Utorok, 04. decembra 2001

Zhromaždi mi ľud a budem im zvestovať svoje slová, z ktorých sa naučia báť sa ma po všetky dni, čo budú žiť na zemi; i svojich synov budú učiť. Tajomstvo zhromažďovania Božieho ľudu má mnoho podôb na tvári miesta. V podstate verím tomu, že spočíva na príťažlivosti Božieho konania v realite cirkvi a cirkevných zborov. Má inú podobu v Bratislave pri jeho storakých akciách a skoro desiatok tých, čo majú ľud pod kazateľnicami. Ináč je to v Gemeri a na juh od Galanty. Ak vychádzam z Mojžišovej prosby, cítim v tom jeho pokoru, aj keď nemal vojsť do zasľúbenej zeme. On vie, že nie je jediný, čo to vie najdokonalejšie. Nebije sa o pastvu a nepotrebuje to ani Abrahám a Lót, ani Pavel ani Timotej, ani Apollo a Silas. Vedeli, že Božia kontinuita poľa pôsobnosti nie je závislá na nich. Kto to nepochopí, nech si prečíta Jóbovu 12. kapitolu od 14. verša. Ako sa osvedčiť tak, aby sa mohlo o nás povedať ako o Timotejovi, že sa nemá za čo hanbiť. Aj tí, čo hlásajú, sú v konečnom dôsledku len pastvou Božou, len ľud Jeho pastvy. Aj keď ona býva rozptyľovaná pracovníkmi, o ktorých to hovoria nie tí, čo obstáli, ale tí, čo majú odvahu ešte stále hovoriť. Čo je nie vždy o tom, že obstáli. Boh si nás preosieva, ale predsa len sám. Dobre, že to posledné slovo je v Jeho rukách (Jeremiáš 23,4).