Slovak Czech English German Polish

Piatok, 07. decembra 2001

Len v Bohu sa moja duša upokojí, od neho je moja spása. Dôvera v Boha ako náboženský akt má účinok v oslovení Slovom pri čitateľoch Biblie, poslucháčoch Slova, ktoré veje ako vietor a pôsobí. Dôvera sa, ale vynára v človeku aj pri nepriaznivom zásahu, ktorý náhle zobúdza človeka, ktorý naraz hľadá, čo predtým nepotreboval. Cíti sa byť oslovený a v mysli hľadá odpoveď na nepriaznivý zásah. Potrebuje pomoc. Znepokojená duša sa obzerá po pomoci. Koná to, čo už počula, že treba konať, alebo dostane vo svedectve iných pokyn, kde treba hľadať. My patríme k tým, čo pochopili, že túto odpoveď dáva Boh, ktorá ubolenú dušu upokojí a lieči. Máme k Nemu dôveru, hľadáme v Ňom útočište, hrad, skrýšu, dokonca objavíme, že On nás hľadal a že už aj predtým konal. Zistíme, že Boh to všetko už dávno viedol a usmerňoval._x000D_ Jeho záchranná akcia nie je statická, má zvláštny rytmus aktivity: “Lebo o tebe dá príkaz svojim anjelom, aby ťa strážili...Na rukách ponesú ťa...vyslobodím a ochránim ho..." (Žalm 91,11nn)_x000D_ Nevymýšľajme daromnosti - ako hovorí štedrovečerný žalm – ale dôverujme Bohu, ktorý anjelom rozkázal, aby chránili udalosti adventu a Vianoc, nielen pred, počas a po Betleheme, ale aj cez dve tisícročia. A tvoje, aj moje meno je Mu známe (Žalm 91,14).