Slovak Czech English German Polish

Piatok, 21. decembra 2001

Jób odvetil Hospodinovi: ... Ajhľa som primalý, čo ti ja môžem odpovedať? Ruku si kladiem na ústa. Dnes sa máme zamyslieť nad nízkym zmýšľaním o sebe - pokorou. Vieme, že pokora je kresťanská cnosť, možno povedať, že je najpotrebnejšia. Opakom pokory je pýcha a tá je ako jed, a aj malé množstvo urobí z chutného pokrmu otravu. Pýcha kazí kresťanský charakter a uvádza nás do neľúbosti pred Bohom, veď Boh sa pyšným protiví._x000D_ Zdalo by sa, že je ľahko zostať v pokore ľuďom nevzdelaným, tým, čo v očiach druhých veľa neznamenajú. Mýlili by sme sa. Aj takí majú svoju pýchu, aj tí, čo sú na spodku spoločenského rebríčka. O čo skôr je v nebezpečí pýchy človek, ktorý veľa dokáže. Vieme o profesoroch, ktorí si zakladajú na svojej učenosti, nehovoriac ani o pýche a sebavedomí u hercov, spevákov, politikov a pod._x000D_ A ako je to s kresťanskou pýchou? Satan sa nezastaví ani tu a rozsieva toto škodlivé semeno. Pokúšaný je každý veriaci. Keď urobí nejaký duchovný krok, hoci je to z Božej milosti, môže čakať takéto pokušenie. Keď obdrží nejaký dar, vystrojenie do služby, keď sa dostaví úspech v službe, môže byť veriaci istý, že bude pokúšaný. Pokúšaný je kazateľ, ktorý sa snaží dobre slúžiť, priblížiť milosť Božiu v Ježiši Kristu. Keď zvestované Slovo pôsobí, hneď je v pokušení niečo z úspechu si privlastniť. Darmo má v hlave rozhodnutie, že nebude hľadať svoju slávu, keď príde úspech, tak ťažko obstojí. Je to milosť, keď sa dopracuje k vyznaniu, že je posledný medzi služobníkmi. Boh to dáva tomu, kto príde k Nemu s úprimnou prosbou, aby ho naučili pokore. Keď sa snažíme o pokoru, máme proti sebe Nepriateľa, ktorý používa za nástroje ľudí nám pochlebujúcich a naša snaha nebude úspešná, Tu pomôže iba Pán.