Slovak Czech English German Polish

Piatok, 07. marca 2008

Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. Radosť je nevyhnutnou potrebou života. Bez radostných chvíľ života by sme upadli do pesimizmu, čo by malo negatívny dopad na kvalitu nášho života i na naše zdravie. Zdrojom radosti je všetko, čo pozitívne ovplyvňuje náš život. V živote však na nás vplývajú aj negatívne veci. Z radujúceho sa veľmi rýchlo môže stať smútiaci človek, lebo mu je odňatý zdroj radosti. Pán Ježiš povzbudzuje učeníkov k tomu, aby nepodľahli depresii a smútku. Upozorňuje ich na to, že problémy netrvajú večne (v.16-19) a že po každej búrke svieti slnko (v.20). Učí ich, že medzi bolesťou a radosťou je súvislosť. Každá opravdivá radosť sa rodí z bolesti (v.21). Ona ju prepaľuje, ako oheň zlato, aby ostala rýdza a mala svoju trvácnosť. Pán Ježiš umožňuje učeníkom spoznať, že skutočná celoživotná radosť, ktorá dokáže pozitívne ovplyvniť celý život človeka, nie je založená na našich úspechoch a priaznivých životných okolnostiach. Tie nám môžu byť odňaté. Skutočná radosť je založená na Božom spasiteľnom skutku vzkriesenia (v.22). Túto pravdu učeníci potvrdzujú po Ježišovom vzkriesení. „Zaradovali sa učeníci, keď videli Pána“ (J20,20) a túto radosť už im nikto neodňal. Dokážu byť radostní aj za nepriaznivých životných okolností. Napríklad zbičovaní apoštoli Pavel a Sílas vo väzení spievajú (Sk 16,19-34). Táto skutočnosť nás vedie k otázke, čo je zdrojom našej radosti? Od čoho očakávame pocity radosti a šťastia? Našli sme aj my svoju celoživotnú radosť v Kristovom vzkriesení, Božom spasiteľnom skutku, ktorý sa stal základom našej viery „v tela z mŕtvych vzkriesenie a v život večný“? Pri hľadaní tohto skutočného zdroja radosti je nám obrovskou pomocou modlitba. Ona je zároveň oporou v zápase so smútkom a pesimizmom. Preto Pán Ježiš aj nás povzbudzuje: „Proste a vezmite, aby vaša radosť bola úplná!“ (v.23-24).