Slovak Czech English German Polish

Sobota, 29. marca 2008

Nasýť nás ihneď zrána svojou milosťou, aby sme po všetky svoje dni radostne plesali. Peter pripodobnil cirkev, Kristovo telo k živým kameňom. Ako živé kamene máme svoje pevné miesto v Božej stavbe – vo svojom cirkevnom zbore. Vieš presne, kde je tvoje miesto? Môže sa na teba niekto obrátiť, spoľahnúť, poveriť ťa nejakou úlohou? Vieš, kto stojí vedľa teba a opiera sa o teba? Kto stojí pod tebou a drží ťa? Kto stojí nad tebou a spolieha sa, že ho unesieš? Kamene sú od seba navzájom závislé. Si ten, kto iba prijíma? Alebo ten kto dáva? Ten, na okraji, ktorý si nedôveruje? V našich zboroch sú rôzne „kamene“. Sú ľudia, ktorí váhajú a prizerajú sa, nechcú iných zaťažovať. Sú takí, ktorí frflú, kritizujú, urážajú a takí, ktorí celú záťaž zodpovednosti nesú sami. Je správne, keď jeden podopiera druhého, keď záťaž zodpovednosti nesú na svojich ramenách viacerí, aby sa nikto nepreťažil a nevyčerpal. Ak každý svojou troškou prispeje do celku, bude rásť vzájomná radosť všetkých. Položme si otázku a skúmajme sa! Čím môžem prispieť ja, aby bola Božia stavba stabilná a rástla? Čím môžem Božej stavbe prispieť - svojim darom, nadaním, odbornosťou? Človek, ktorý má dar počúvať, nájde miesto pri posteli chorého. Človek, ktorý zaujímavo rozpráva, sa môže uplatniť v práci s deťmi. Človek s odbornými znalosťami môže svoje poznatky a skúsenosti odovzdať presbyterstvu. Človek, ktorému chýbajú slová, môže iným posluhovať alebo sa modliť. Naše cirkevné zbory ožijú, ak zapadneme svojimi presne obrúsenými rozmermi do múra Božej stavby. Bola by škoda, keby tvoj kameň zostal mimo - chýbal by v Božej stavbe. Bola by škoda, keby si ťarchu celej stavby chcel niesť sám alebo ju, naopak, prenechával výlučne niekomu inému.