Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 03. apríla 2008

Naďalej budem zaobchádzať s týmto ľudom podivne a predivne; zahynie múdrosť múdrych. Biblické Slovo „požehnanie“ znamená udelenie dobra - duchovného i hmotného. Nositeľom a darcom každého požehnania je Pán Boh. Najväčším požehnaním pre svet je Mesiáš, Pán Ježiš Kristus. On je Požehnaný Hospodinov a zároveň žehnajúci Boh. – Bohom požehnaný človek je blahoslavený, teda šťastný. Môže a nemusí mať pozemský majetok, ale má poklad v nebi, má pokoj s Bohom skrze Ježiša Krista, a preto je šťastný. Takýto človek je nositeľom Božieho požehnania vo svojom okolí, predovšetkým v cirkvi. Tam, kde je rozdelenie, prináša jednomyseľnosť, kde je hrubosť, prejavuje súcit, kde je izolovanosť, ponúka bratstvo, kde vidí potrebu, je milosrdný, kde vládne pýcha, slúži v pokore, kde iní zlorečia, on žehná aj svojim nepriateľom podľa príkladu svojho Spasiteľa a Pána. Kresťania sú povolaní žehnať a zdediť požehnanie. Keď hovoríme v cirkvi o Áronovskom, či Apoštolskom požehnaní, vždy je to prosba o Božie požehnanie, o udelenie dobra - duchovného aj hmotného. Ak hovoríme o požehnanom človeku, kazateľovi, misionárovi, o požehnanej bohoslužbe, nejakej akcii v zbore, či v cirkvi, vždy ide o sprostredkovaný Boží dar a Božie požehnanie. Každý, kto sa stal v Kristovi Božím dieťaťom, stal sa dedičom Božím - dedičom Božieho požehnania. Keď človek vysloví požehnanie smerom k Pánu Bohu - „požehnaný Boh“ a podobne, je to velebenie Pána Boha, chvála, vďaka, oslava. Takáto Božská úcta nepatrí nikomu a ničomu inému na nebi ani na Zemi. Kto vzýva alebo velebí stvorenie namiesto Stvoriteľa - je modlár. Chráňme sa modlárstva! „Požehnaný Boh a Otec Pána nášho Ježiša Krista...“ (Ef 1,3)