Slovak Czech English German Polish

Streda, 09. apríla 2008

Lebo ako zem vyháňa svoje výhonky a ako záhrada dáva vzklíčiť svojmu osivu, tak Hospodin dá vyrásť spáse i chvále pred všetkými národmi. Človek sa teší na budúcnosť: „Stanem sa presbyterom a budú ma rešpektovať! Stanem sa starším a mládež ma bude poslúchať!“ Lenže Duch Svätý nás zmrazí slovami: „Všetci sa opášte pokorou.“ Boh síce mladých a podriadených vedie k poslušnosti, ale to neznamená, že s funkciou, či vekom sa človek môže zmeniť na despotu. Skôr naopak – svojím príkladom má slúžiť a rásť v pokore. Od vodcu, či rodiča sa ostatní podvedome učia. Ak je samoľúby, vychová si vzbúrencov, ktorí ho budú trápiť. Ak je sám pokorný pred Bohom, aj jeho nasledovníci budú pokorní voči nemu. Akou mierou meriame my, takou namerajú nám. Ako my pristupujeme k Vládcovi vládcov, tak aj On zabezpečí, aby sa chovali k nám tí, ktorých máme viesť. Tiež musím povedať, že môj duchovný život najpozitívnejšie ovplyvnili práve tí, čo rástli v pokore až do šedín. Som presvedčený, že Boh im dal spoznať najväčšie tajomstvo života: „Pokora nie je strašiak, ale jeden z najväčších darov, lebo odkrýva výhľad na Božiu lásku. Pokora uzdravuje, lebo učí, že „starosti máme uvaliť na Boha“. Zbavuje nás nervozity a strachu, takže aj vnútorné orgány pracujú pokojne a zbytočne sa neničia. Pokora je totiž jednou z podstatných vlastností lásky (1K 13,1-6).