Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 21. apríla 2008

Hospodine, plná je zem Tvojej milosti; vyuč ma svojim ustanoveniam! Keď som prechádzal cez Myjavu, bol som prekvapený, že som tam našiel „modlitebňu“ Jehovistov. Ako to, že v tomto kraji sa tak rozšírili Jehovisti? Vari sa preto dokázali tak rozrásť, že vtĺkajú ľuďom do hlavy, že majú byť svedkami Jehovu? Pozvážali vlažných, utrápených a frustrovaných do ´kráľovskej siene´, kde im niekto nadšene zvestoval, čo musia urobiť pre svoju záchranu. Odovzdávajú desiatky, usilovne misijne pôsobia a pomáhajú. Apoštol Pavel varuje pred nejednotou, ktorá pramenila z toho, že členovia korintského zboru začali budovať na svojom vodcovi. Preto apoštol o všetkých hovorí, že sú Božími spolupracovníkmi. A z milosti hovorí o sebe ako o múdrom staviteľovi, ktorý položil základ (11 verš). Kristus je základom Božej stavby cirkvi. Tento základ zavrhol nielen židovský národ, ale aj Jehovisti. Apoštol zvestuje pravdu, že záchrana je len v Kristovi. Preto reformácia prízvukuje: „Jedine Kristus.“ Je mi ľúto všetkých Jehovistov, lebo bez Krista je to budovanie na inom základe. Namieste je však otázka, či budujeme v našich životoch a rodinách na Kristovi? Pre vypálenie litra slivovice sme možno ochotní priniesť oveľa väčšie obete ako pre Neho. Drevo do pálenice doveziem, ale čo tak brata, či sestru na Služby Božie? A čo keby bol cirkevný príspevok vo výške jedného litra „kóšer“ slivovice? Základ je položený na Kristovom kríži a vzkriesení, ale stavať možno všelijako... Deň Božieho súdu všetko odhalí. Aj to, aké bolo to naše kresťanstvo - evanjelictvo i to, aká bola naša služba dnes. Budeme stavať tak, že sa náš život stane „sviatosťou pokánia a sebazapierania v službe“? Nesmieme zabúdať, že ak sme chrámom, tak ho aj dnes môžeme budovať alebo ničiť.