Slovak Czech English German Polish

Pondelok, 28. apríla 2008

I povedal Dávid Hospodinovi: Veľmi som zhrešil, že som to urobil, teraz však, prosím, ó, Hospodine, odním neprávosť svojho služobníka. Nečudujeme sa malému dieťaťu, keď si obúva pravú topánočku na ľavú nohu, veď ešte nemá „rozum“. Nečudujeme sa, keď starý, dementný človek netrafí domov, veď stráca pamäť. Keď však dospelý človek – kresťan, ľahkomyseľne prestupuje Božie prikázania a ešte sa pritom tvári ako „zbožný brat“, toto neslobodno tolerovať! Apoštol Pavel tu veľmi ostro protestuje proti takémuto znevažovaniu Kristovho tela – cirkvi. Kristus nás naozaj oslobodil, ale k novému životu, nie k svojvôli v bahne hriechu. To, čo je samozrejmosťou pre ľudí tohto sveta, nesmie byť samozrejmé pre Boží ľud. Žiaľ, pohanské neprístojnosti narúšajú naše spoločenstvo aj dnes. Nie vždy to hneď postrehneme. Niekedy sme príliš „slušní“ a zhovievaví, takže hriech nenazývame pravým menom. Nedovoľme však, aby priestor, v ktorom smieme žiť ako Kristom vykúpený ľud - spoločenstvo našich zborov v cirkvi, „spoločenstvo svätých“ - znesväcoval niekto, kto to s vierou v živého Boha nemyslí vážne!