Slovak Czech English German Polish

Štvrtok, 03. júla 2008

Boh dáva pokoj tvojim hraniciam. Od 25. kapitoly knihy Exodus čítam o tom, ako to má vyzerať v chráme. Predpisy, ktoré nie sú len presným opisom, ale pre Izraelitov - a iste aj pre nás – aj výzvou k zbierke na výstavbu takéhoto chrámu. Istý človek raz povedal: „Ak Kristus neprešiel cez našu peňaženku, neprešiel ani cez naše srdcia.“ Myslím, že s tým sa dá súhlasiť. Táto pravda platí najmä o nás, evanjelikoch. Výber nedeľnej ofery by sme najradšej zaradili nie na koniec bohoslužieb, ale - podľa mnohých - vyberanie peňazí do kostolov vôbec nepatrí. A krabičky na výber ofery by - podľa mnohých - nemali byť pri východe z chrámu, ale niekde... možno až na ceste. Prejav mojej viery (a aj moja ochota darovať) je úzko spätý s tým, čo sa deje v mojom srdci. Myslím, že je málo ľudí, ktorí netúžia byť bohatí, teda mať oveľa viac ako majú ľudia okolo nich. Na ulici v Indii je bohatstvom papierová krabica na spanie. V bohatších krajinách je bohatstvom mať toľko vecí, koľko v žiadnom prípade nemôžem potrebovať, ale musí to byť viac ako má väčšina známych. Viete, aké sú tri najškaredšie veci na svete? Chudá sviňa, lenivá gazdiná a lakomý farár. P. Altenberg povedal, že len tri druhy ľudí nemajú peniaze: chudobní, rozhadzovači a lakomci. Ako to teda vyzerá v tvojom chráme?